Ocenený Richard Krivda
Cena v kategórii celoživotné dielo kameramana
Podobne ako v iných profesných súťažiach, aj pri oceňovaní slovenských kameramanských výkonov má výsledková listina okrem jednotlivých odborových kategórií aj jednu mimoriadnu - ocenenie za celoživotné dielo. Tento rok (2019) ju získal filmový a televízny kameraman Richard Krivda.
Sviatok slovenskej kamery
V stredu 27. novembra 2019 sa v bratislavskom Kine Lumière konal sviatok slovenských kameramanov. V najväčšej kinosále, zaplnenej do posledného miesta, sa večer odohrávala hlavná udalosť dňa: slávnostné udeľovanie cien za najlepšie kameramanské výkony Kamera 2019.
Ocenenie prebralo spolu deväť laureátov. Večer sa chýlil ku koncu, keď Denisa Buranová prevzala z rúk Attilu Mokoša a predsedu medzinárodnej poroty Steve Gainera Hlavnú cenu súťaže, za kameramanský výkon v celovečernom hranom filme Ostrým nožom (réžia Teodor Kuhn).
Ale zlatý klinec večera ešte len prichádzal. Prezident Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA) Marian Urban a prezident Asociácie slovenských kameramanov Lukáš Teren spoločne odovzdali kameramanovi Richardovi Krivdovi Cenu za celoživotné dielo. Keď na pódium zišiel nevysoký muž s neodmysliteľným klobúkom na hlave, privítal ho silný, dlhotrvajúci potlesk, ktorý bol korunovaný standing ovation. Celkom zaslúžene.
Richard Krivda
Richard Krivda sa narodil 3. apríla v roku 1951 v Trnave. Študoval na Strednej elektotechnickej škole v Bratislave. V televízii začínal v roku 1970 ako osvetľovač, neskôr pracoval ako asistent kamery. Spolupracoval aj na televíznom magazíne o filme a filmovom dianí Ráčte vstúpiť, najskôr ako asistent kamery a neskôr ako druhý kameraman. Osobnosť autora magazínu, Ela Havettu ho podľa jeho slov očarila. Medzi svoje vzory počítal aj Ewalda Schorma a kameramanov Ivana Vojnara a Juraja Galvánka.
Popri zamestnaní vyštudoval Krivda pražskú FAMU v odbore kamera, v roku 1984 absolvoval hraným filmom Oči plné snehu režiséra Ivana Balaďu. Pracoval v bratislavskom štúdiu Československej televízie, resp. v Slovenskej televízii, až do roku 1997, kedy bol mečiarovským vedením média prepustený.
Richard Krivda dnes žije v Prahe, pracuje na voľnej nohe a s RTVS spolupracuje v externom móde..
V televízii spolupracoval s množstvom režisérov, predovšetkým s Jánom Fajnorom, Ladislavom Strakom, Kvetoslavom Hečkom, Martinom Hanzlíčkom, vo filme s Dušanom Trančíkom, Ivanom Balaďom, Martinom Šulíkom a s mnohými ďalšími.
Je zvyknutý pracovať aj v extrémnych podmienkach, svoje kvality opakovane potvrdil aj pri nakrúcaní na cestách v rozličných krajinách po celom svete (nakrúcal vraj v 52 krajinách).
Čo je a čo nie je vo filmoch
"Není rozhodujíci, co do filmu dáš, rozhodující je to, co do filmu nedáš", spomína si Krivda na slová Ewalda Schorma v jednom z novinových rozhovorov. A túto sentenciu režiséra, autora nezabudnuteľných filmov z epochy československej novej vlny, evokuje kameraman aj v rozprávaní, ktoré v spracovanej podobe premietajú na plátno Kina Lumière, počas celého večera udeľovania ocenení za kameramanské výkony Kamera 2019.
Monológy muža v klobúku, prednesené v neodolateľnej "trnafčine", boli podareným, výstižným a vtipným leitmotívom podujatia, umne povplietaným medzi zostrihy ukážok nominovaných filmov v jednotlivých kategóriách.
Humorná, ale i poučná bola napríklad aj historka o tom, ako Elo Havetta zavolal Riša Krivdu do strižne, že mu ukáže jeho dva zábery, ktoré sú najkrajšie zo všetkých denných prác. Potešený kameraman sa nestačil diviť, keď ich režisér v zápätí po premietnutí hodil rovno do koša. Tie zábery sú krásne samé o sebe, vysvetľoval Havetta. Ale nedajú sa vo filme použiť, nejde ich spojiť, pretože sú si veľmi podobné - dva celky majú rovnakú veľkosť aj uhol snímania. Sú krásne, ale zbytočné....
Dobrodruh s výhľadom za horizont
Na slávnostnom udeľovaní kameramanských cien odznelo aj vyznanie prezidenta Asociácie Lukáša Terena. Hovoril o svojom presvedčení, že Richard Krivda si cenu ASK za celoživotné dielo zaslúži. A doplnil to doslova takouto argumentáciou: „Samozrejme nielen preto, že celý život točí film za filmom, ale hlavne preto, že točí o život! To znamená, že v každom jeho zábere je divákovi jasné, že tu ide o život, taký aký je - fantastický a skutočný.
Samorast v tajomnom lese svetla a tieňov. Inšpiratívny vesmírny kovboj letiaci ponad naše hlavy vo Verneho balóne. Šarmantný drzák, chuligán zo starých čias žonglujúci s budúcnosťou. Rozprávač príbehov, tých, ktoré nosíme hlboko v sebe a nikdy nevidených. Minimalista maximálnej kameramanskej filozofie. Dobrodruh bez výhľadu na dôchodok, s výhľadom cez horizont udalostí. Zopár prirovnaní, ktorých by nám ľahko napadla spústa a ešte viac. Určite viac ako je Rišových filmov a viac ako je jeho klobúkov. Určite viac ako cien, ktoré by sme Richardovi Krivdovi mohli udeliť. Tak za všetky táto jedna. Ďakujeme Rišo!"
V druhý deň podujatia sa v Kine Lumière premietal dokument Posledný portrét, o svetoznámom fotografovi Yurim Doicovi, ktorý pátra po stopách svojej rodiny a po osudoch židovskej kultúry na Slovensku. Nakrútila ho britská producentka a režisérka Katya Krausová, ktorá vyrastala v Bratislave. Za kamerou filmu stál Richard Krivda.
Tomáš Hučko, november 2019
Článok čerpá informácie aj z PR zdrojov ASK
