Z dažďa do kina
Z demonštrácie na filmové predstavenie MFFK Febiofest
Z blata do kaluže, alebo ešte lepšie: z dažďa pod odkvap.
Asi tak by sa dala výstižne charakterizovať politicko-spoločenská situácia na Slovensku, keď prezident vo štvrtok (15.3.2018) prijal premiérovu (Robert Fico) demisiu a poveril Petra Pellegriniho zostavením novej vlády, ktorá - ako inak - bude opäť v strihu Smeru.
Ešte v utorok platilo dlho a ťažko vyrokované stanovisko strany Most - Híd: predčasné voľby alebo odchod z koalície. V stredu ponúkol premiér svoju abdikáciu a Béla Bugár zmenil postoj. Zostávajú v koalícii, budú sa podielať na novej vláde bez Fica.
No a vo štvrtok sa to všetko hneď aj upieklo, Peter Pellegrini zo Smeru dostal od prezidenta poverenie na zostavenie vlády, keďže vraj disponuje prísľubom podpory od 79-tich poslancov parlamentu.
Prekvapivý je samozrejme predovšetkým obrat strany Most - Híd, jej ohlásený pôvodný postoj predpokladal iný vývoj, ako ten, čo sa od stredy začal napĺňať. No a samozrejme niečo celkom iné čakali aj ľudia tejto krajiny. Už vo štvrtok bolo zjavné, čo bude hlavným motívom ohlásených piatkových protrestných zhromaždení po celom Slovensku.
Ale vo štvrtok sa v krajine dialo aj množstvo normálnych vecí a udalostí. Večer napríklad v bratislavskom kine Lumière slávnostne otvorili 25. ročník MFFK Febiofest. Rozbehli sa projekcie jednotlivých filmov z nabitého programu festivalu. ktorý potrvá celý týždeň.
Samozrejme, to čo sa aktuálne deje na politickej scéne, dolieha aj do kuloárov festivalu. Okrem filmov sa tak diskutuje aj o vývoji na Slovensku.
Na piatok, na sedemnástu bolo na bratislavské Námestie Slovenského národného povstania zvolané ďalšie protestné zhromaždenie.
V piatok od rána v Bratislave dosť husto pršalo. Dážď celý deň zmáčal väčšinu Slovenska, v mnohých mestách z oblohy kropilo aj v čase protestných zhromaždení.
Ale v hlavnom meste mali účastníci šťastie, po poludní celkom prestalo pršať, už- už sa zdalo, že spoza mrakov sa ukáže i slnko. V každom prípade sa podujatie odohralo v suchu. Slušne, bez akýchkoľvek problémov a konfliktov.
Zato nespokojnosť až hnev bol evidentný. Rozhorčenie z aktuálnej koaličnej rošády vyjadrili vo svojich vystúpeniach jednoznačne rečníci, nespokojnosť bola obzvlášť viditeľná a počuteľná aj v reakciách ľudí, ktorí prišli na námestie vyjadriť svoj postoj.
Podľa informácií organizátorov prišlo v piatok pätnásteho marca viac ľudí ako naposledy, údajne až okolo 65 tisíc nespokojných občanov.
Filmári za slušné Slovensko
V priebehu piatku rozposielali organizátori festivalu registrovaným návštevníkom večerného filmového predstavenia mail s týmto obsahom:
"Distribučná spoločnosť Filmtopia spolu s MFFK Febiofest a tvorcami filmu Kvetinárstvo sú tiež ´Za slušné Slovensko´.
V tejto súvislosti si dovoľujeme vyjsť v ústrety divákom a filmárom, ktorí sa rozhodnú vyjadriť svoj občiansky postoj účasťou na piatkovom pochode Za slušné Slovensko a začiatok slávnostnej premiéry belgicko-slovenského filmu Kvetinárstvo posúvame z 18.30 na 19.00. "
A to bolo rozumné rozhodnutie, už aj preto, že protestné zhromaždenie sa trošku vymklo z primeraných časových rámcov. Trvalo takmer dve hodiny (od piatej do siedmej). A to je trochu priveľa. Je dosť únavné dve hodiny stáť v tesnom dave na jednom mieste a vo víre hlasného skandovania.
Okrem toho sa rečníci z chvosta zostavy vystúpení vo svojich informáciách, argumentoch a výzvach, prednášaných z tribúny, už trochu opakovali. Ale napriek tomuto dramaturgickému pochybeniu protestné zhromaždenie naplnilo svoj zmysel.
Z námestia SNP to do kina Lumière naozaj nie je ďaleko. Takže kto chcel vyjadriť svoju nespokojnosť s aktuálnym politickým vývojom a spoločenskou situáciou na Slovensku a nechcel rezignovať ani z niektorých večerných podujatí MFFK Febiofestu, dokázal absolvovať oboje.
Aj vďaka posunutému začiatku premiéry filmu Kvetinárstvo, sa aj účastníkom demonštrácie podarilo stihnúť predstavenie, dokonca stihli aj úvod s filmovou delegáciou, v ktorej sa divákom predstavil predovšetkým kameraman a režisér Ruben Desiere.
Kvetinárstvo prináša komorný príbeh troch slovenských Rómov, prežívajúcich v Bruseli. Rasťo, Tomáš a Mižu dostanú kuriózny, filmovo vďačný nápad - prekopať sa zo zadnej miestnosti kvetinárskeho obchodu k trezoru susednej banky.
Autor však rezignoval na všetky overené atraktívne postupy a klišé dobrodružných príbehov. K postavám prisťahovalcov, žijúcim na periférii v blahobytnom európskom veľkomeste, pristupuje režisér zvláštnym, minimalistickým prístupom. K skúmaniu
identity, túžob a ilúzií svojich hrdinov používa striedme filmové vyjadrovacie prostriedky. Dlhé statické zábery, zaznamenávajúce dlhšie dialógové pasáže chlapcov. Aj samotný príbeh je minimalistický, neprináša žiadne prekvapivé peripetie ani neovplýva žiadnou podmanivou dynamikou.
Je to všetko pravdaže na úkor diváckej príťažlivosti a nie je isté, či sa v dlhých statických záberoch, zaznamenávajúcich vierohodné síce, ale vlastne pomerne zdĺhavé monológy a dialógy trojice mladíkov rodí "špecifický filmový jazyk" (ako to tvrdí text v katalógu festivalu), a či naozaj dochádza k podnetnému prelínaniu dokumentárneho a hraného filmu.
V každom prípade ide o zaujímavú koprodukčnú aktivitu, obohacujúcu doterajšiu prevažujúcu orientáciu slovenských filmárov na spoluprácu s našich českými kolegami.
