FILMbis.>>Na stole>>Keď sa jubilant usmieva

Poznáme držiteľov filmových ocenení

Rozdali Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2017

Dokument Boli pri tom na Týždni slovenského filmu

V rámci podujatia Týždeň slovenského filmu sa dokument v bratislavskom kine Lumière bude premietať v stredu 11. apríla 2018.

Bol som vo Filmovom kabinete

Témou mojej prednášky bola Poľská filmová škola. Prvá povojnová filmová "vlna" z krajiny spoza železnej opony, ktorá rozčerila hladinu dobového kina.

Unavení Michalkovom

Tak som v sobotu večer strávil viac ako dve a pol hodiny pred televíznou obrazovkou, aby som si pozrel film Unavení slnkom 2: Odpor.

Boli pri tom

Bývalí riaditelia Slovenskej televízie v dokumentárnom filme

Dokument prináša originálny kolektívny portrét všetkých ponovembrových riaditeľov Slovenskej televízie a RTVS, divácky atraktívny pohľad na jednotlivé osobností.

Krakovský filmový festival

28.5. - 4.6.2017

Jeden z najstarších európskych filmových festivalov priniesol aj v tomto roku pestrú nádielku krátkych hraných filmov, dokumentov, hudobných dokumentárnych filmov a animácií.

Kino na hranici/Kino na granicy

28.4. - 3.5.2017

Český Těšín/Cieszyn

19. ročník filmovej prehliadky Kino na hranici sa koná od 28. apríla do 3. mája 2017 v Cieszyne a v Českom Těšíně.

7. Slnko v sieti

7. 4. 2017 v Starej tržnici v Bratislave.

Odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti - za filmové diela a tvorivé výkony roku 2016 - sa uskutoční 7. 4. 2017 v Starej tržnici v Bratislave.

MFFK Febiofest 2017

24. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest

V 10 programových sekciách uvedie 7-dňový festivalový maratón v Bratislave 122 dlhometrážnych, stredometrážnych a krátkych titulov, spolu na 153 premietaniach. Celkovo tohtoročný MFFK Febiofest spolu s regiónmi uvedie 235 projekcií v 11 mestách a 16 kinách po Slovensku.

Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969

Nové knižné vydanie našich filmových dejín

Dejiny slovenskej kinematografie z pera dvojice autorov Václava Maceka a Jeleny Paštékovej prvýkrát vyšli už v roku 1997.

Aktualizované, rozšírené a doplnené vydanie prvej časti textu, do roku 1969, vychádza v predjarí roku 2017.

Keď sa jubilant usmieva

Režisér Milan Černák oslávil 85

Áno, ten titulok je čosi ako alúzia názvu známej divadelnej hry Ivana Stodolu Keď jubilant plače. Ale celkom opodstatnená: stačí sa len pozrieť na fotografie z oslavy narodenín scenáristu, dramaturga a režiséra Milana Černáka, na všetkých sa jubilujúci filmár usmieva, ba dokonca sa i smeje!

24. apríla sa v bratislavskom kine Lumiére stretli priatelia, kolegovia, ale aj mladší záujemcovia o dokumentárny film, publicisti a kritici, aby spolu najprv v kinosále - veď okrem prednesených gratulácií sa najmä premietalo - a potom aj pri čaši vína oslávili osemdesiatpäťku filmára a dodnes aktívneho filmového publicistu.

Pre časopis Film.sk dnes Milan Černák pravidelne pripravuje články k archívnym filmovým týždenníkom, ktoré v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom na obrazovky prináša televízia TA3.

Okrem toho vitálneho filmára v kine Lumiére stretnete takmer na každom podujatí, ktoré je spojené s minulosťou, ale i súčasnosťou slovenského filmu. Chodí na ne najčastejšie v spoločnosti manželky, filmovej strihačky Margity Černákovej.

Dôvod na úsmev

Dôvodov na úsmev má režisér Černák pri oslave svojej 85-ky nepochybne dosť, aj keď jeho profesionálna kariéra nebola vždy veselá, úsmevná a možno ani príjemná.

V Spravodajskom filme v Bratislave začal Milan Černák pracovať hneď po maturite v roku 1950. Hoci mal pôvodne iné zámery (štúdium divadla na VŠMU znemožnili „kádrové predsudky“), v spravodaji napokon zotrval nasledujúce plné dve dekády.

V rokoch 1962 – 1966 študoval popri práci na pražskej FAMU odbor televíznej a filmovej dramaturgie a réžie.

Od roku 1964 bol Milan Černák šéfredaktorom spravodajského štúdia a ako sám tvrdí, keby nemusel, spravodajský film by ani v roku 1970 nebol opustil. Lenže v roku 1968 sa spolupodieľal na dokumentárnom filme Čierne dni (r. Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč), ktorý zachytáva okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

V rámci normalizačného „upratovania“ kádrov nemusel Milan Černák kinematografiu opustiť celkom, v Štúdiu krátkeho filmu pracoval v sedemdesiatych rokoch zväčša ako dramaturg, neskôr aj ako režisér dokumentárnych filmov. Viaceré dokumentárne filmy (najmä so športovou tematikou), nakrútené podľa vlastného scenára, boli odmenené na rôznych československých a zahraničných festivaloch (Kranj, Budapešť, Lipsko, Tunis, Zaragoza a ďalšie).

Jeden z Černákových medzinárodne najúspešnejších filmov o zavlažovaní Miliardy kvapiek života (1975) vznikol v čase, keď bol "uprataný" do oddelenia tzv. objednávkových filmov - pre ministerstvá a štátne podniky.

Po roku 1989 sa na krátke obdobie stal riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby Koliba. Neskôr pôsobil ako riaditeľ odboru médií na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. V Slovenskom syndikáte novinárov pôsobil ako podpredseda. Bol editorom časopisu SSN Fórum.

Filmy zostávajú

Posty a funkcie sa v priebehu života ľudí menia, čo zostáva po filmárovi, to sú jeho nakrútené filmy. Bohatá a mnohotvárna filmografia Milana Černáka je nepochybne jedným z dôvodov, pre ktorý sa dnes môže usmievať.

Len zlomok z tvorby, autorský výber piatich titulov, bol súčasťou slávnostného stretnutia v kine Lumiére.

Projekciu pásma krátkych dokumentárnych filmov uvedla filmová historička Eva Filová. Videli sme tieto filmy:

Osem minútová Vyššia hra (1985), to je príbeh o dôsledkoch ľudskej neznášanlivosti, vznikol v tvorivej spolupráci so synom Marošom, a je režisérovým netradičným hosťovaním v krajine animovaného filmu.

Aj taký býval šport (1981) je 21 minútovou filmovou esejou, ktorá sa zamýšľa nad zmyslom a smerovaním moderného vrcholového športu v porovnaní so športovým nadšením zo začiatku minulého storočia. Film využíva množstvo archívnych záberov a nezaprie žurnalistickú angažovanosť autora.

Šesť minútový film 6,2, to je experimentálne koncipovaný, angažovaný filmový plagát proti vojne vo Vietname, v ktorej trpia nevinné civilné obete.

Sedemnásť minútový titul Tencer Slabey Maťaš... je z roku 1983. Je to filmový návrat k hrdinom práce prvej päťročnice, režisér s pomocou archívnych filmových materiálov konfrontuje dobové nadšenie protagonistov s ich súčasnými názormi a postojmi, ako aj s názormi mladej generácie.

Film nakrútený v čase "zrelej normalizácie" nemohol zaujať kritický postoj k epoche päťdesiatych rokov, ani otvorene odkryť motívy spoločenskej letargie v osemdesiatych rokoch. Tak trochu umelý nostalgický filmový povzdych nad obdobím začiatkov budovania socializmu je v každom prípade zaujímavým príkladom možností filmovej dramaturgie a réžie v dokumentárnom filme, aj keď s kontroverznou náplňou.

To najlepšie bolo na koniec, devätnásť minútová reportáž o druhom ročníku medzinárodnej pesničkovej súťaže Bratislavská lýra 1967. Film Celé mesto spieva spolu režírovali Milan Černák a český režisér Otakar Skalski. Okrem diania na festivalovom pódiu priniesol predovšetkým množstvo zaujímavých obrazov i zvukov zo zákulisia, veľa výstižných postrehov a v neposlednom rade veľa dobrého, sviežeho humoru.

V reportáži sa našlo miesto tiež pre čosi, čo vtedy vlastne ešte ani neexistovalo - videoklip. Režiséri jednoducho nakrútili a zostavili autonómnu filmovú štruktúru vybraných pesničiek, ktoré boli súčasťou súťaže (napríklad Rekviem v podaní Ivety Pilarovej, či Don diri don, ktorú spieva Waldemar Matuška).

Na záver možno dodať jediné: nech pánu režisérovi Černákovi ešte dlho vydrží záujem o filmové dianie! Všetko najlepšie!