FILMbis.>>Na stole>>Keď jubilant obdarúva

Poznáme držiteľov filmových ocenení

Rozdali Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2017

Dokument Boli pri tom na Týždni slovenského filmu

V rámci podujatia Týždeň slovenského filmu sa dokument v bratislavskom kine Lumière bude premietať v stredu 11. apríla 2018.

Bol som vo Filmovom kabinete

Témou mojej prednášky bola Poľská filmová škola. Prvá povojnová filmová "vlna" z krajiny spoza železnej opony, ktorá rozčerila hladinu dobového kina.

Unavení Michalkovom

Tak som v sobotu večer strávil viac ako dve a pol hodiny pred televíznou obrazovkou, aby som si pozrel film Unavení slnkom 2: Odpor.

Boli pri tom

Bývalí riaditelia Slovenskej televízie v dokumentárnom filme

Dokument prináša originálny kolektívny portrét všetkých ponovembrových riaditeľov Slovenskej televízie a RTVS, divácky atraktívny pohľad na jednotlivé osobností.

Krakovský filmový festival

28.5. - 4.6.2017

Jeden z najstarších európskych filmových festivalov priniesol aj v tomto roku pestrú nádielku krátkych hraných filmov, dokumentov, hudobných dokumentárnych filmov a animácií.

Kino na hranici/Kino na granicy

28.4. - 3.5.2017

Český Těšín/Cieszyn

19. ročník filmovej prehliadky Kino na hranici sa koná od 28. apríla do 3. mája 2017 v Cieszyne a v Českom Těšíně.

7. Slnko v sieti

7. 4. 2017 v Starej tržnici v Bratislave.

Odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti - za filmové diela a tvorivé výkony roku 2016 - sa uskutoční 7. 4. 2017 v Starej tržnici v Bratislave.

MFFK Febiofest 2017

24. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest

V 10 programových sekciách uvedie 7-dňový festivalový maratón v Bratislave 122 dlhometrážnych, stredometrážnych a krátkych titulov, spolu na 153 premietaniach. Celkovo tohtoročný MFFK Febiofest spolu s regiónmi uvedie 235 projekcií v 11 mestách a 16 kinách po Slovensku.

Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969

Nové knižné vydanie našich filmových dejín

Dejiny slovenskej kinematografie z pera dvojice autorov Václava Maceka a Jeleny Paštékovej prvýkrát vyšli už v roku 1997.

Aktualizované, rozšírené a doplnené vydanie prvej časti textu, do roku 1969, vychádza v predjarí roku 2017.

Keď jubilant obdarúva

Filmár Rudol Urc oslávil svoju 80

Jubilanti väčšinou dary prijímajú. Bolo to tak samozrejme aj na priateľskej oslave narodenín všestranného filmára Rudolfa Urca, 12. júna 2017 v bratislavskom kine Lumiére: z rúk hlavných gratulantov (Peter Dubecký, Martin Šulík, Marián Urban) prebral Rudo Urc rôzne dary.

Bola medzi nimi i fľaša "frndžalice", čestný dekrét SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii), ktosi priniesol a odovzdal aj obligátnu kyticu.

No najzaujímavejším darom bola napokon kniha, ktorú autor - jubilant napísal o slovenských dokumentaristoch a ktorú vydal Slovenský filmový ústav. Neviditeľné dejiny dokumentaristov, prinášajúce profily deviatich slovenských ľudí od dokumentu (teda nielen režisérov, ale aj kameramana, hudobného skladateľa, kritika a historika), to je vlastne dar, ktorý verejnosť dostáva od jubilanta.

Neviditeľné dejiny dokumentaristov

"V tejto chvíli som jeden z mála priamych svedkov diania v slovenskom dokumente na konci päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia", píše v úvode knihy Neviditeľné dejiny dokumentaristov jej autor, scenárista, dramaturg, režisér, filmový publicista a pedagóg, profesor Rudolf Urc.

Z úvodu a potom aj z jednotlivých kapitol publikácie vystupuje autorský zámer celkom jasne: popri už ozrejmených, zviditeľnených dejinách slovenského dokumentárneho filmu, predovšetkým z jeho "veľkého obdobia" - šesťdesiatych rokov, je tu ešte množstvo poznatkov, informácií, tém a úvah, ktoré tieto dejiny dopĺňajú. Dokresľujú, vysvetľujú, spresňujú.

Autor, ktorý bol v predmetných rokoch aktívnou súčasťou týchto dejín, podieľal sa na ich dejoch a obsahoch, nachádza v spomienkach, ale aj v svedomitých poznámkach a v dobových dokumentoch, v korešpodencii a v neposlednom rade aj v hodnoverných literárnych zdrojoch, množstvo hodnotných poznatkov, ktoré dejiny slovenského dokumentárneho filmu významne prehlbujú.

Knižka prináša na takmer 250-tich stranách osobné, subjektívne, no zároveň výstižné črty osobností, zviazaných s povojnovým vývojom slovenského dokumentu:

Vlado Kubenko, Pavol Sýkora, Pavel Branko, Ilja Zeljenka, Jozef Jablonický, Alexander Strelinger, Marcela Plítková - Jurovská, Otakar Krivánek a Štefan Kamenický.

Knižka je ilustrovaná množstvom archívnych fotografií z nakrúcania, ale aj z takpovediac administratívneho zákulisia dobovej dokumentaristiky - schôdze a semináre, premiéry.

Jednotlivé kapitoly uvádzajú vždy súčasné či dobové portrétne snímky osobností, text veľmi výstižne a bohato ilustrujú obrázky z filmov, vyňaté priamo z filmového pásu, ale k sile vizuálneho účinku publikácie prispievajú tiež ukážky dobových plagátov jednotlivých dokumentárnych titulov, ukážka partitúry, kresba. To všetko na kvalitnom papieri, v dobrej grafickej úprave. Skutočne pekný dar (od) jubilanta(ovi)!

Rudolf Urc

Slovenský režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu Rudo Urc sa narodil 12. júna 1937 vo Zvolene. Filmovú dramaturgiu študoval na pražskej FAMU, absolvoval v roku 1960.

V 60. rokoch sa ako vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov významne podieľa na formovaní slovenského dokumentárneho filmu. Významná je dramaturgická a autorská spolupráca s Pavlom Sýkorom, s Vladom Kubenkom, s Ladislavom Kudelkom, ale i ďalšími tvorcami.

Ako dramaturg a spoluautor je podpísaný pod kľúčové diela slovenskej dokumentaristiky: Čas, ktorý žijeme (1968), Leopoldovská pevnosť (1968), Obec plná vzdoru (1969) a iné.

Pre svoj nekompromisný občiansky postoj a podiel na progresívnej tvorbe štúdia bol v roku 1971 presunutý do animovaného filmu, celá kolekcia dokumentárnych filmov najsvetlejšieho obdobia sa na ďalších dvadsať rokov ocitla v trezore.

Slovenský animovaný film získava dramaturga a tvorivú osobnosť, ktorej prínos pre dovtedy takmer živoriaci kinematografický druh na Slovensku je výnimočný.

Meno Rudolfa Urca je spojené so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby. Okrem toho bol Urc sám režisérom viacerých úspešných animovaných filmov: Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), režíroval animované seriály Dada a Dodo (1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1990), a bol tiež spolurežisérom seriálu Bratislavské rozprávky (1995).

Stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1993 a stal sa prvým vedúcim Katedry animovanej tvorby.

Rudolf Urc je tiež plodný filmový publicista, je autorom monografií, portrétov osobností, kritických analýz, článkov.

V roku 1980 napísal vôbec prvú knižku u nás, ktorá sa súborne venuje špecifickému kinematografickému druhu: Animovaný film. Napísal tiež knihu Traja veteráni za kamerou, Viktor Kubal, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, ktorá prostredníctvom portrétov významných slovenských autorov prináša ďalšie svetlo do dejín slovenskej kinematografie.

Samostatnú knihu venoval kľúčovej osobnosti slovenského animovaného filmu: Viktor Kubal - filmár, výtvarník, humorista. Spoločne s Marianom Veselým napísali v roku 1994 publikáciu Slovenský animovaný film. Pre VŠMU napísal skriptá Dejiny animovaného filmu I (1995, spoluautor Marie Benešová) a Dejiny animovaného filmu II (1999).

V roku 2017 Rudolf Urc si za výnimočný prínos slovenskej kinematografii prevzal Národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Na jar 2017 sa dožíva okrúhleho životného jubilea. Sto lat! Happy Birthday! Alebo jednoducho po našom: všetko najlepšie!