FILMbis.>>Festival>>MFFK Febiofest 2017>>Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969

Poznáme držiteľov filmových ocenení

Rozdali Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2017

Dokument Boli pri tom na Týždni slovenského filmu

V rámci podujatia Týždeň slovenského filmu sa dokument v bratislavskom kine Lumière bude premietať v stredu 11. apríla 2018.

Bol som vo Filmovom kabinete

Témou mojej prednášky bola Poľská filmová škola. Prvá povojnová filmová "vlna" z krajiny spoza železnej opony, ktorá rozčerila hladinu dobového kina.

Unavení Michalkovom

Tak som v sobotu večer strávil viac ako dve a pol hodiny pred televíznou obrazovkou, aby som si pozrel film Unavení slnkom 2: Odpor.

Boli pri tom

Bývalí riaditelia Slovenskej televízie v dokumentárnom filme

Dokument prináša originálny kolektívny portrét všetkých ponovembrových riaditeľov Slovenskej televízie a RTVS, divácky atraktívny pohľad na jednotlivé osobností.

Krakovský filmový festival

28.5. - 4.6.2017

Jeden z najstarších európskych filmových festivalov priniesol aj v tomto roku pestrú nádielku krátkych hraných filmov, dokumentov, hudobných dokumentárnych filmov a animácií.

Kino na hranici/Kino na granicy

28.4. - 3.5.2017

Český Těšín/Cieszyn

19. ročník filmovej prehliadky Kino na hranici sa koná od 28. apríla do 3. mája 2017 v Cieszyne a v Českom Těšíně.

7. Slnko v sieti

7. 4. 2017 v Starej tržnici v Bratislave.

Odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti - za filmové diela a tvorivé výkony roku 2016 - sa uskutoční 7. 4. 2017 v Starej tržnici v Bratislave.

MFFK Febiofest 2017

24. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest

V 10 programových sekciách uvedie 7-dňový festivalový maratón v Bratislave 122 dlhometrážnych, stredometrážnych a krátkych titulov, spolu na 153 premietaniach. Celkovo tohtoročný MFFK Febiofest spolu s regiónmi uvedie 235 projekcií v 11 mestách a 16 kinách po Slovensku.

Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969

Nové knižné vydanie našich filmových dejín

Dejiny slovenskej kinematografie z pera dvojice autorov Václava Maceka a Jeleny Paštékovej prvýkrát vyšli už v roku 1997.

Aktualizované, rozšírené a doplnené vydanie prvej časti textu, do roku 1969, vychádza v predjarí roku 2017.

Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969

Nové knižné vydanie našich filmových dejín

Dejiny slovenskej kinematografie z pera dvojice autorov Václava Maceka a Jeleny Paštékovej prvýkrát vyšli už v roku 1997.

Aktualizované, rozšírené a doplnené vydanie prvej časti textu, do roku 1969, vychádza v predjarí roku 2017.

V rámci 24. ročníka MFFK Febiofest sa knižka Dejiny slovenskej kinematografie 1896-1969 predstavuje verejnosti. 3. marca 2017 ju "pokrstili" v bratislavskom kine Lumiére.

"Nebudem tajiť, že keď sa mi pred časom dostala do uší informácia o tomto projekte, zostal som v rozpakoch s nezodpovedanou otázkou: načo to ? Veď ešte som sa nestihol dosť dobre skamarátiť ani s Dejinami spísanými pred dvadsiatimi rokmi.

Keď som potom mal príležitosť stretnúť sa s novým konceptom, pochopil som motívy vedúce k rozhodnutiu: tú tortúru, ten nadľudský výkon, plný sebaobetovania si zopakovať.

Nie je to reedícia, retrospektíva, refabulácia, je to naskutku zbrusu nový, originálny počin. Verte mi, je to tak."

To sú slová profesora Rudolfa Urca, jedného z krstných otcov publikácie, ktoré odzneli v jeho príspevku pri prezentácie knižného diela.

Na slávnostnom uvedení do života boli prítomní obaja autori knižky, profesori Václav Macek a Jelena Paštéková, "krstní rodičia": scenárista, dramaturg, režisér, pedagóg a filmový publicista Rudolf Urc a kameraman a pedagóg Stanislav Szomolányi. Za Slovenský filmový ústav, ktorý dejiny vydáva (spolu s FOTOFO), jeho riaditeľ Peter Dubecký.

Obsah a charakter publikácie výstižne pomenoval Rudolf Urc vo svojom príhovore:

"Kniha má úctyhodných 622 strán, 6 veľkých kapitol a 133 podkapitol. Niektoré s pozoruhodnými názvami. Zákruty kultúrnej politiky a čo s ňou súviselo. Prešľapy destalinizácie. Vôľa k experimentu. Nové slovenské videnie. Utópie a retuše. Filmové vlnenie. Jediným bohom vo filme je pre mňa obecenstvo, Jeseň pražskej jari atď.

Aj obsah niektorých kapitol sa blíži k tomu, čo by sa dalo označiť ako „beletristická“ nôta, očividná najmä v  portrétovaných osobnostiach až tak, že pred nami vyrastajú živé a životné postavy aj tam, kde tí portrétovaní už nie sú medzi nami.

S nimi a cez nich nám autori knihy odkrývajú panorámu doby, vôbec nie priaznivú k svojím aktérom, naopak, neraz tlmiacu a urážajúcu talent, neraz nútiacu k úhybom, nepeknej pokore, ku kompromisom."

Kvalitu predkladaného textu z pera renomovaných autorov charakterizoval Urc týmito slovami:

"Ten komplexný obraz vývoja, ako nám ho predkladá autorská dvojica Macek - Paštéková je nóvum ich súčasnej paradigmy. Okrem obdivuhodného ´mitcheletovského´ vhľadu, plného dynamiky a vrelosti výrazu, je tu aj nevyhnutné kvantum vecného, dôkazového materiálu, vychádzajúceho z nových prác historikov a výskumníkov, z predtým nedostupných prameňov domácich a zahraničných, z rozvinutých a dobre zdokumentovaných projektov oral-historie, podložených aj novým či novoobjaveným obrazovým materiálom, tentoraz aj vo farbe.

Ak sme teda na začiatku hovorili o novom pohľade, hovoríme súčasne o vrstvení nových problémov a súvislostí, ktoré pred dvadsiatimi rokmi autori ešte nevedeli pomenovať.

Tak sa po novom prepájajú obecné politické, kultúrno-politické a umelecké súvislosti s problémami súvekej tvorby a teda s existenciálnymi i etickými problémami tvorcov.

Sme účastníkmi odklínania filmových príbehov, ale aj príbehov filmov – spravodajských, dokumentárnych, animovaných, hraných, distribučnýci i televíznych, štandardných i experimentálnych – čo všetko priniesol čas za to polstoročie v hľadáčiku autorov."

Na záver milej slávnosti sa napokon dielo v kinosále K2 Lumiére pkrstilo - ale prebehlo to nanajvýš šetrne, tak, ako si to hodnotný text v kvalitnej tlači na dobrom papieri zaslúži - pohľadením útržkami 35 mm filmového pásu, ktoré z krabice na knižku vysypal Stanislav Szomolányi.

Mimochodom, výstrižky dopadali na prebal knihy s fotografiou z legendárneho filmu Štefana Uhra Slnko v sieti z roku 1962, pri zrode ktorého stál za kamerou práve Stanislav Szomoláni.

"Dobre sa to číta, je to hutné a veľmi pôsobivé. Ďalší dôvod, prečo Dejinám slovenskej kinematografie poprajme šťastný vstup do života a veľa úspechov na ceste k čitateľom a divákom", povedal na záver svojej reči Rudolf Urc.

Teraz už naozaj nič nebráni tomu, aby sme v krásnej, ale aj veľkej a ťažkej knihe zalistovali a pohrúžili sa do jej pútavých textov.